Doc. PhDr. Ľudovít Hajduk, PhD.

Milan Rúfus svojho času napísal: „Môj Bože, čo je krása? Sto pokolení v zemi sní o tom. Jediné vediac: že dotknúť sa jej nervu znamená v hĺbkach pohnúť životom.“

Pri čítaní knihy poviedok Petra Pišťaneka a Dušana Taragela: Sekerou a nožom nemám ten pocit. V súčasnej diskusii o povinnej, či odporúčanej literatúre našich maturantov sa vedú polemiky o vulgarizmoch v literárnom texte. Iste, diskusie o literárnom texte ako prostriedku komunikácie sa často uzatvárajú problémom literárnej komunikácie, ktorá spočíva vo vzťahu čitateľa a literárneho textu, pričom predpokladá určité aktivity, ktorými sa tento príjem uskutočňuje. V priebehu literárnej kom
unikácie vo výchovno-vzdelávacom procese vstupujú do vzájomných interakčných vzťahov literárny text a žiak, literárny text a učiteľ.

A tu nastáva zásadný obrat, ako v oboch prípadoch z hľadiska estetiky a krásy slovenského jazyka zvládnuť tento vzťah a dokázať ho didakticky zo strany učiteľa transformovať. Mali by sme podporiť tie literárne diela, ktoré kultivujú jazyk našich maturantov, jazyk našej budúcej inteligencie, naučiť sa kultivovaným a spisovným jazykom interpretovať skutočné hodnoty v literárnych dielach, hodnoty, ktoré nachádzajú svoju umeleckú a estetickú stránku v slovenskej literatúre. Skutočné hodnoty, ktoré reprezentujú nielen autora, spoločnosť, dobu tak, aby ich dokázal maturant reflektovať a správne esteticky vyhodnotiť.

Mali by sme sa usilovať o to, aby práca s umeleckým textom priniesla svoje ovocie a bola nielen prínosom v komunikácii, ale i potešením pre učiteľa i študenta, nie zdrojom celospoločenských diskusií o vulgarizmoch vo štvrtom roku štúdia na gymnáziu. Teda v čase, keď sa má budúci maturant pripraviť na svoju prvú skúšku, pripraviť sa na vstup na vysokú školu. Umenie má reprezentovať našu kultúru, naše hodnoty a nie viesť k rozvoju diskusií o vulgarizmoch. Vyčlenenie umenia ako samostatnej zložky kultúry vo všetkých troch významoch je európskym konceptom posledných piatich storočí. Myslím, že v súčasnosti nie je potrebné podporovať gýč, ktorý sa často snaží uspokojiť s imitáciou doby, vzorov a nesnaží sa rozvíjať kultúrnu tradíciu. Poďme radšej hlbšie, naši žiaci-maturanti určite viac potrebujú kultivovanie jazyka, vystupovania, sebaprezentácie, myslenia, potrebujú hlbšie skutočné hodnoty a určite nie gýč, či vulgarizmy.